Futbalový klub Manchester United 5. časť
História Manchester United 1980-1989
Úvod do nového desaťročia Manchestru nevyšiel. V januári ich Tottenham vyradil z FA Cupu v ich prvom zápase v súťaži. Na začiatku marca bolo družstvo Davea Sextona potupené aj po prehre v Ipswitch Town 0 – 6 v lige. Avšak Sexton a jeho tím odmietali podľahnúť pesimistickým náladám, ktoré sa možno vznášali nad ich hlavami, a namiesto toho po víťazstvách v ôsmich z posledných desiatich ligových zápasov ukončili sezónu na druhom mieste, iba dva body za víťazným Liverpoolom. United vyprodukovali vynikajúci finiš aj v nasledujúcej sezóne, 1980/81, keď vyhrali posledných sedem ligových zápasov v rade. Tento krát to však stačilo len na celkovú ôsmu priečku v tabuľke, pozíciu, ktorú vedeniu klubu nemohlo tolerovať. Sexton bol odvolaný 30. apríla 1981. Po štyroch sezónach strávených v horúcom kresle. Nasledovník Sextona, Ron Atkinson, si do klubu priniesol asistenta Micka Browna a trénera mládeže Erica Harrisona. V skutočnosti však fanúšikov najviac zaujímali hráčske posily. Čiastkou 1,5 mil libier vytvoril nový rekord na Britskom prestupovom hráčskom trhu keď zo svojho bývalého klubu West Bromwich Albion na Old Trafford doviedol Bryana Robsona, a po približne tretinovej čiastke z tejto sumy aj druhého ex-hráča Albionu, Remiho Mosesa. Nové posily vynikajúco doplnili stred poľa kde operoval Ray Wilkins, veľká Anglická hviezda a tvorca hry. Ale tímu ešte stále niečo chýbalo. United potrebovali hráča kvalít Iana Rusha z Liverpoolu, ktorý opäť vyhral ligu v rokoch 1982, 1983 a 1984. Atkinsonovi chlapci neboli v tomto období nikdy ďaleko, končili na treťom či štvrtom mieste. Ale nadvládu Liverpoolu vážne neohrozili. Domáce pohárové súťaže sa tak stali najlepšou šancou pre zisk striebra a v roku 1983 sa United dostali do Wembley v oboch súťažiach. Liverpool porazil United 2 – 1 po predĺžení v Milk (Ligovom) Pohári, zatiaľ čo súperom vo finále FA Cupu sa stal podceňovaný Brighton and Hove Albion. The Reds "Veľkého Rona" boli považovaní za veľkého favorita, no namiesto toho sa Brighton ukázal byť veľmi tvrdým orieškom, a po výbušnom priebehu sa finálový zápas skončil 2 – 2. V skutočnosti, outsider by iste vyhral pohár, nebyť zázračného zákroku brankára United Garyho Baileyho pri strele Gordona Smitha v poslednej minúte predĺženia. O päť dní sa za prítomnosti televíznych kamier celé Anglicko tešilo na opakovaný zápas, no tentoraz už Brighton nestačil na United a ten ho prevalcoval 4 – 0 gólmi Robsona (2), Arnolda Muhrena a Normana Whitesidea. Whitesidov zvyk vyhecovať sa pri dôležitých zápasoch nebol nikdy nadšenejšie prijatý ako v roku 1985, keď zaznamenal jediný gól finálového zápasu FA Cupu proti Evertonu. United boli vtedy na ihrisku už bez vylúčeného Kevina Morana, ktorý počas osemdesiatych rokov tvoril vynikajúcu defenzívnu dvojicu s Paulom McGrathom. Bol to Atkinsonov druhý úspech v pohári Anglickej Asociácie počas troch sezón, no o 18 mesiacov neskôr sa stal štvrtým manažérom United v rade, ktorí boli odvolaní z funkcie pre ich neschopnosť prerušiť nadvládu klubu z Merseyside v ligovej súťaži. Dokonca ani 10 víťazstiev v rade na začiatku sezóny 1985/86 nedoviedlo klub k zisku majstrovského titulu. V novembri 1986 sa vedenie klubu konečne rozhodlo angažovať odskúšaného vodcu. Ako manažér Aberdeenu, Alex Ferguson dosiahol všetky ciele, ktoré sa v Škótsku dajú dosiahnuť. A to ešte nespomíname víťazstvo v Pohári Víťazov Pohárov, kde jeho tím, aj napriek všetkým predpovediam porazil slávny Real Madrid! Fergie mal úplne jasne talent a skúsenosti pre takéto miesto, no takisto potreboval aj čas na obrat v tíme United. Vedenie klubu ostalo pokojné aj po sezónach 1986/87 a 1988/89, kedy The Reds ukončili v tabuľke na jedenástom mieste. A nakoniec, v ročníku 1987/88 sa dostavili prvé náznaky zlepšenia, keď United ukončili ligu na druhom mieste ihneď za Liverpoolom, pričom z posledných desiatich zápasov vyhrali osem a dva remizovali. Prísľuby tejto sezóny ako aj niektoré z nákupov sa už čoskoro preukázali ako hodnoverné.
História Manchester United 1990-1999
Na úsvite 90-tych rokov začal Alex Ferguson zbierať prvé trofeje ako manažér Manchestru United, a Liverpool získal s prestarnutým tímom posledný titul v lige. Na vrchole sa to začalo meniť… Fergieho prvý FA Cup, ktorý získal až po opakovanom zápase proti Crystal Palace, vyzeral ako ojedinelý úspech, a bola to pravdepodobne jedna z možností, ktorá mu zachránila miesto po ďalšej neúspešnej sezóne v lige. No o deväť rokov neskôr to vyzerá tak, že víťazný gól Lee Martina proti Palace odistil rozbušku nepredvídateľného úspechu. Víťazstvom v FA Cupe v roku 1990 sa United opäť dostali po piatich rokoch do európskych súťaží. Bez väčších problémov sa tak v Pohári víťazov pohára dostal United do finále, kde mu v Rotterdame čelila FC Barcelona, bývalý klub útočníka United Marka Hughesa. Práve dva Hughesove góly rozhodli o víťazstve 2-1 na Fergieho radosť v máji 1991, 23 rokov po predchádzajúcom triumfe United v Európe. Ďalšie dlhé čakanie, tentoraz na stále unikajúcu domácu ligu, sa skoro skončilo v apríli 1992. Toho času už Fergie získal svoju tretiu trofej, keď spolu s The Reds vyhrali v marci Ligový pohár. V lige United súperil s Leedsom. Liverpool už do boja o titul neprehovoril, no podarilo sa mu zmariť šancu United na prvý titul po dlhých rokoch, keď ich na Anfield Road porazil 2-0. Titul zo sezóny 1991/1992 sa bude skôr spomínať ako ten, ktorý Manchester stratil, než ako ten ktorý Leeds získal. Leeds sa po všetkom nakoniec neukázal ako najlepšia futbalová sila v 90-tych rokoch a ich kvalita sa ešte zredukovala, potom ako dovolili jednému z ich najlepších hráčov posilniť v decembri 1992 Manchester United. Príchodom Erica Cantonu na Old Trafford, klub z Yorkeshire prakticky odhodil kľúče od úspechu v domácej súťaži. Práve tento Francúz priniesol ten malý kúsok kúzla, ktorý United chýbal. Okamžite sa presadil a pomohol Reds získať ich prvý titul po 26 rokoch. V nasledujúcej sezóne 1993/94 získal tím historické Double (víťazstvo v lige aj FA Cupe), Cantona dostal dres s číslom sedem, ktorý predtým nosil dlhú dobu Bryan Robson. Medzitým číslo jeden pripadlo Petrovi Schmeichelovi, nespochybniteľne najlepšiemu brankárovi, aký kedy na Old Trafforde bol. Cantonova 8 mesačná absencia od januára 1995, za potýčku s fanúšikom Crystal Palace, sa ukázala ako kľúčová v snahe obhájiť Double. United prehrali boj o titul s Blackburnom, Rovers získali o jeden bod viac. Následne prehrali o gól aj finále FA Cupu s Evertonom. Na nálade ani nepridalo zranenie, ktoré vo Wembley utrpel Steve Bruce, statočný kapitán a defenzívna skala na počiatku 90-tych rokov. Bruce zmeškal aj finále v nasledujúcom roku, na konci sezóny 1995/96, no tentoraz bol výsledok značne odlišný. Liverpool sa chcel postaviť medzi United a prvý v histórii „Double-Double“, a tak chceli nerozhodný výsledok dotiahnuť do predĺženia. No v 86. minúte vystrelil Eric Cantona a utešenou strelou zaistil United víťazstvo. Francúzsky kapitán bol počas celej sezóny inšpiráciou pre talentovaných mladých hráčov v tíme, vrátane Davida Beckhama a Garyho Nevilla. V máji 1997 Cantona pomohol klubu k štvrtému titulu v Premier League tejto dekáde. No bol to jeho posledný, keďže sa prekvapujúco rozhodol neskôr v tom istom mesiaci zavesiť kopačky na klinec. Šokové vlny Ericovho rozhodnutia sa zdá trvali po celý rok. V sezóne 1997/98 ostali the Reds bez trofeje a Arsenal vyhral Double. Znovu, zranenia kľúčových hráčov, špeciálne Ryana Giggsa a Roya Keana, boli typické pre pokles United. Vplyv aký mohol mať na výsledky Ryan Giggs nebol nikdy viac evidentný, ako po opakovanom zápase semifinále FA Cupu v sezóne 1997/98. Ryan Giggs vtedy strelil pravdepodobne gól dekády. Samostatným prienikom cez celé ihrisko a bezchybným zakončením nechal obrancov Arsenalu v nemom úžase, ktorí museli ešte dlhú dobu po góle lapať po dychu. To zabezpečilo United miesto v piatom finále FA Cupu v dekáde a tentoraz ho vyhrali. Porazili Newcastle 2-0, keď sa o góly postarali Paul Scholes a striedajúci Teddy Sheringham. Tento výsledok zabezpečil United tretí Double, šesť dní potom, čo gól Andyho Colea na Old Trafforde proti Tottenhamu zaklincoval víťazstvo v Premier League. No to ešte stále nebolo všetko v nezabudnuteľnom ťažení. Po epochálnom semifinále Ligy Majstrov proti Juventusu, keď Roy Keane hlavičkou inšpiroval mužstvo k bojovnosti a zvratu stavu 0-2 v druhom zápase. Tým sa United dostali do ešte epochálnejšieho finále v Barcelone proti Bayernu Mníchov. Snahy United vyhrať LM po prvý krát od roku 1968 dostali vážnu trhlinu už v 6. minúte zápasu, keď Mario Basler poslal Bayern do vedenia a následne sa bránili typickým nemeckým odporom. No potom, v nadstavenom čase predviedli the Reds jeden z najúchvatnejších zvratov v športových dejinách. Sheringham vyrovnal a o chvíľu neskôr jeho kolega, takisto striedajúci, Ole Gunnar Solskajer strelil víťazný gól na 2-1. United získali Treble, ich manažér Alex Ferguson bol následne pasovaný šľachtickým titulom a fanúšikovia po celom svete prežívali neuveriteľné chvíle. Treble sa neskôr premenoval na Quadruple, keď zverenci Sira Alexa Fergusona odcestovali do Tokya na Interkontinentálny pohár. Roy Keane svojim gólom do siete Palmeirasu z Brazílie korunoval United titulom kráľa svetových klubov. Oficiálne sa tak na konci milénia stal najväčší klub na svete zároveň aj najlepším.
Komentáre
Prehľad komentárov
This message is posted here using XRumer + XEvil 4.0
XEvil 4.0 is a revolutionary application that can solve any anti-botnet CAPTCHA's.
Captcha Solution Google (ReCaptcha-1, ReCaptcha-2), Facebook, BING, Hotmail, Yahoo,
Yandex, VKontakte, Captcha Com - and over 8.4 million other types!
You read this - it means it works! ;)
Details on the official website of XEvil.Net, there is a free demo version.
Check YouTube video "XEvil ReCaptcha2"
XEvil can solve 99% types of captchas
(MashazoM, 13. 12. 2017 17:00)