Futbalový klub Manchester United 2. časť
História Manchester United 1920-1929
Manchester United sa vrátil do Futbalovej Ligy tridsiateho augusta 1919 po štvorročnej prestávke spôsobenej prvou svetovou vojnou. Na prvý zápas, proti Derby County, nastúpilo veľa nových tvárí - v skutočnosti sa na trávniku objavili len dvaja hráči, ktorí vo farbách United hrali ešte pred vojnou. Billy Meredith pôsobil stále na Old Trafford, ale jeho vynikajúca kariéra sa chýlila ku koncu. V sezóne 1919/20 nastúpil len v devätnástich stretnutiach a United ukončil sezónu v Prvej Divízii na dvanástom mieste. Nový hrdina tribún, Joe Spence, sa stal najlepším klubovým strelcom so štrnástimi gólmi na svojom konte. V nasledujúcej sezóne sa o prvé miesto delil, no dosiahol len polovicu oproti ročníku 1919/20 a tak sa klub umiestnil na konečnom nelichotivom trinástom mieste. Manažéra Johna Robsona tak nahradil John Chapman, ktorý vykonával zdvojenú funkciu tajomníka aj manažéra klubu tak, ako ju naposledy vykonával JJ Bentley. Medzitým sa bývalý manažér Ernest Mangmall staral o titulky lokálnych novín, keď sa miestny rival City sťahoval do nového stánku na Main Road. Mangmall taktiež získal do svojich služieb starnúceho Mereditha,a bola to možno len zhoda okolností, že práve po prvej sezóne bez Mereditha United roku 1922 opustili najvyššiu súťaž, keď zo 42 zápasov vyhral iba 8. Chapmanovo mužstvo hrajúce v druhej divízii sa bez výraznejších osobností nedokázalo prebojovať naspäť do najvyššej súťaže ani v ročníku 1922/23 ani o rok neskôr. Vodcovské schopnosti Franka Barsona na trávniku nakoniec priniesli požadované zlepšenie, čo viedlo k návratu do prvej divízie po sezóne 1924/25. United ukončili ročník na druhom mieste za Leicester City, pričom počas sezóny prehrali iba osem zápasov. Manchester si upevnil miesto v prvej divízii po sezóne1925/26, ktorú ukončil na deviatom mieste. Chapmanovmu tímu sa darilo aj v FA Cupe, keď jeho víťaznú sériu zastavili až v semifinále rivali zo City po prehre 0-3 na Bramall Lane. Po tomto zápase však City štastie opustilo, keď vo finále prehralo s Boltonom a dokonca aj vypadlo z najvyššej súťaže. Avšak ani fanúšikovia United nemali veľa príčin k oslavám. Dva mesiace po zahájení ročníka 1926/27 začali problémy aj v tábore United po tom, čo Futbalová Asociácia odvolala s okamžitou platnosťou manažéra Johna Chapmana z dôvodov, ktoré neboli nikdy zverejnené. Stredopoliar Clerence Hilditch vzal na seba funkciu aktívneho trénera zaťiaľ čo sa klub rozhliadal po adekvátnejšej náhrade. Odvtedy však „Lal“ nastupoval len sporadicky a tým trpela hra celého mužstva. Trvalý nástupca Chapmana, Herbert Bamlett, prišiel na Old Trafford takmer na konci ročníka 1926/27. Bamlett bol už fanúškom United dôverne známi, keď ešte ako rozhodca viedol v sezóne 1909 štvrťfinálový zápas FA Cupu United proti Burnley. Za mrazivého počasia v snehovej búrke prehrávali United 1-0, no rozhodca tak prechladol, že sa zápas musel opakovať. V opakovanom zápase sa prejavil Charlie Roberts a United nakoniec v tejto sezóne FA Cup vyhrali. No ako manažér veľmi pozitívny vplyv na hru United Bamlett nemal. Tím pomaly klesal v tabuľke Prvej Divízie, ročník 1926/27 priniesol konečné pätnáste miesto, a nasledujúci ročník dokonca osemnáste. Menšie zlepšenie priniesla len sezóna 1928/29, keď sa Manchester prepracoval na dvanástu priečku. Joe Spence stále premieňal šance so železnou pravidelnosťou, no ani on nebol schopný zastaviť pomalý úpadok mužstva.
História Manchester United 1930-1939
Úpadok, ktorý sa začal v dvadsiatych rokoch pokračoval aj na začiatku tretej dekády dvadsiateho storočia. Sezónu 1929/30 ukončil klub na 17 priečke, čo sa stretlo s nevôľou fanúšikov. Ich obavy sa naplnili už v nasledujúcom ročníku, keď United zaznamenali svoj najhorší štart do sezóny šnúrou dvanástich prehier v rade. Tucet porážok zahrňoval aj zahanbujúce prehry na Old Trafforde 0 - 6 s Huddersfield Townom a v nasledujúcom zápase 4 - 7 s Newcastlom United. Prvé body do tabuľky si tím Herberta Barmletta pripísal až v novembri po domácom víťazstve 2 - 0 nad Birmingham City. V sezóne 1930/31 nakoniec prehrali United 27 zo 42 ligových zápasov, pričom súperi prekonali bránkárov MU celkom 115 krát. Vypadnutie viedlo k odvolaniu Bamletta, a ten bol nahradený sekretárom Walterom Crickmerom. Avšak táto zmena neviedla k okamžitému zlepšeniu pretože do ďalšieho ročníka, už v Druhej divízii, vstúpil klub dvoma prehrami. Trpezlivosť fanúšikov bola veľmi tvrdo testovaná, a veľa z nich to nevydržalo - iba 3 507 si ich prišlo pozrieť otvárací zápas sezóny. Ako sezóna pokračovala, situácia sa vyostrila. V decembri už neexistovali žiadne prostriedky na vyplácanie miezd futbalistov. Bankrot sa stal reálnou hrozbou. Záchrancom klubu sa nakoniec stal James Gibson, výrobca armádnych uniforiem. Do klubu investoval celkovo 30 000 libier, vyplatil meškajúce výplaty hráčov a tak stabilizoval podmienky v klube. Za manažéra vymenoval Scotta Duncana, ktorý dostal voľnú ruku pri nakladaní s peniazmi. Avšak Duncanovo neprofesionálne vedenie doviedlo v sezóne 1933/34 klub až k hrozbe vypadnutia až do tretej divízie. Táto hrozba visela nad klubom v jeho histórii po prvý raz. Záchrana v druhej najvyššej súťaži bola zaistená až v poslednom kole, keď v zápase s Millwallom po góloch Toma Manleyho a Jacka Capea vyhral United 2 - 0, a takto poslal do tretej divízie práve družstvo z Millwallu. V tom istom týždni vyhralo Manchester City FA Cup, pričom farby City hájil aj muž menom Matt Busby. Ročník 1934/35 ukončil United na piatom mieste, o rok neskôr už získal klub svoju prvú trofej v tomto desaťročí. Neporazení počas posledných 19 ligových zápasov, United získal trofej za víťazstvo v druhej divízii po víťazstve 3 - 2 nad Bury na Gigg Lane po góloch Toma Manleyho a Jacka Capea. Koncosezónna forma v druhej divízii naznačovala, že by sa družstvu mohlo dariť aj v najvyššej súťaži, no v čase Vianoc mal tím na svojom konte iba štyri víťazstvá včetne jedného odohraného v prvý sviatok vianočný! Iba desať víťazstiev počas celej sezóny znamenalo zostup, zaťiaľ čo mestský rival City sa stali ligovým šampiónom. Členom zostupujúceho tímu bol aj Walter Winterbottom, ktorému bol neskôr udelený rytiersky titul po 16 ročnom vedení anglickej reprezentácie. Vzostupy a pády pokračovali aj v ďalšej sezóne keď United z druhého miesta, za Aston Villou, opäť postúpil do najvyššej súťaže. Avšak takýmito nestabilnými výkonmi si Scott Duncan veľký kredit nezískal, a tak v novembri 1937 opustil Old Trafford a stal sa manažérov Ipswich Town. Voľné miesto po Duncanovi obsadil Walter Crickmer. Najsvetlejším momentom počas obdobia manažovania Duncana a Crickmera v tejto sezóne bolo objavenie Johnyho Careyho, ktorý neskôr utkvel v pamäti fanúšikov ako jeden z najlepších čistokrvných obrancov v histórii futbalu. V 32 zápasoch v sezóne 1938/39 sa Johnymu podarilo šesť krát prekonať súperových brankárov a aj takto pomohol tímu v udržaní sa v najvyššej súťaži. Tím sa umiestil na 14 priečke, kým miestny rival City sa v lige neudržal a zostúpil! No na veľké oslavy nakoniec nebol čas, pretože už v septembri 1939 vypukla Druhá svetová vojna, a tak sa Futbalová liga opäť na niekoľko rokov prerušila